Ako rozoberám objektívy a ako to súvisí s mojou makro tvorbou
Počas svojej fotografickej “kariéry” som rozobral veľa objetívov, väčšinou preto že som nebol spokojný s ich obrazovou kvalitou a tak som ich zo zvedavosti nenávratne rozobral. Výhoda bola že som zistil ako taký objektív vyzerá zvnútra, ale čo je hlavné získal som šošovky ktoré by som inak nezískal. Samozrejme tieto šošovky sa dajú v kombinácii s inými objektívmi použiť na makro. Dôležité je správne ich skombinovať aby si sedeli optickou mohutnosťou. Preto veľká šošovka pasuje na veľký objektív, malá na malý, ale dá sa použiť aj veľká na malý objektív, ale nikdy mi nepasovala malá šošovka na veľký objektív. Väčšinou na rozoberanie objektívov používam špeciálny malý šróbovák ktorý som si špeciálne vybrúsil aby mi pasoval na väčšinu šróbikov v objektíve. Samozrejme nepasuje všade a tak na rad prídu cvikacie kliešte alebo malá modelárska karbobrúska. Asi najhoršie rozoberanie ktoré som zažil, bolo s Tokinou AT-X 287 PRO SV AF 28-70 f2,8 lebo ta bola celá z kovu a ani moje cvikacie kliešte nestačili, tak som dosť často používal malú karbobrúsku, čo bolo veľmi zdĺhavé na čas a aj tak som sa k všetkým šošovkám nedostal. Avšak z tohoto objektívu som získal jednu sériu šošoviek zaliatu v kovovom tubuse, ktorú keď som priložil k setovému objektívu 18-55 tak som dokázal na tú dobu odfotiť makro s ktorým som bol nadpriemerne spokojný.
Takto to vyzeralo
Fotky z tejto zostavy (seťák+šošovka z tokiny)
Potom som túto sériu šošoviek požičal jednému známemu, ktorý s ňou odišiel na Slovensko a už som ju odvtedy nevidel. To ma však nakoplo rozoberať dalšie objektívy za účelom vyberania šošoviek na makro experimenty. Tak som rozoberal a zbieral šošovky, skúšal, až som prišiel na to ze každá šošovka pasuje na iný objektív, niektorá nepasuje vôbec a niektorá slúži ako fajn medzikus. V setovom objektíve 18-55 som našiel jednu šošovku ktorú som používal na makro s mojou bývalou Sigmou 50mm f2,8 Macro DG EX dosť dlhú dobu.
klikni na pásik (ukážka tej malej šošovky na Sigme)
Nevýhoda bola že som musel ísť veľmi blízko k objektu a to aj na 1 a pol centimetra, na čo som si musel vyrobiť špeciálny softbox, ktorý som robil ako skladačku z jedného kusu papiera. Dlho som to vyvíjal, ale urobil mi skvelú službu.
Dokázal obyčajný interný blesk premeniť na krásny “Twin Lite MT-24EX” pri iso 100, F13 až F14. Najviac roboty dalo ho navrhnúť tak, aby tesne všetko sedelo a hlavne bol zvnútra vylepený alobalom.
Typické ukážkové fotky aké svetlo robil tento podomácky vyrobený softbox (najmä na očiach skákavky to je veľmi dobre vidno)
Jediný objektív ktorý som rozoberal a znova zložil, a priznám sa že som ho rozoberal s obrovským rešpektom, bol Canon 70-200 F2,8 L USM ktorý som kúpil v bazare a na jednej šošovke vnútri mal dosť nakondenzovanú paru ktorá tam permanentne bola. Tak som sa rozhodol ho trocha rozobrať nech sa zase niečomu naučím a keď sa podarí nech to vyčistím. Bol som pripravený na to najhoršie, že objektív pokazím a že ho už nezložím (čo by bola ta najhoršia varianta). Naštastie sa nič také nekonalo a objektív som “celkom” vyčistil a znova zložil, aj keď sa mi pri rozoberaní na jednej skrutke pretočil závit tak som si vyrezal nový s karbobrúskou.
Najzložitejšie bolo vyrobiť súčiastku na odmontovanie prednej šošovky, aby som sa vôbec dostal do objektívu, ktorú som vyrábal asi dva dni na tri pokusy (dva neúspešne, musel som zohnať nový materiál) Na ukážkových fotkách som použil Canon 300mm lebo 70-200 už nevlastním. Priemer pasuje, to je podstatné
Inak objektívy ktoré som nenávratne rozobral (rozcvikal, rozbrúsil) sú
EF objektívy
Canon 18-55mm f3,5 -5,6
Canon 75-300 f4mm - 5,6
Canon 28-105 f3,5 - f4,5
Canon 50mm f1,8 II
Tokina AT-X 287 PRO SV AF 28-70mm f2,8
Sigma 50mm f2,8 macro
Manuálne staré objektívy
Helios 58mm f2
Nikkor 28mm f3,5
Nikkor 135mm f2,8
Meyer optic Orestor 135mm f2,8
Meyer optik Domiplan 50mm f2,8
Carl Zeiss 50mm f1,8 (to bolo moje prvé rozobraté sklo ešte keď som fotil kompaktným foťákom. Kúpil som ho v prolajke za 560 SK. Už pár rokov si uvedomujem aký som hňup že som ho rozobral, lebo aj tak ani jediná šošovka nebola k použitiu, a aj keby bola, tak si myslím že je to krásne sklíčko nehodné rozobrania)
Väčšinou tieto šošovky ktoré si nechám (dosť ich zahodím priamo pri demontáži) zhromažďujem v jednej väčšej krabici a keď mám chuť, tak testujem ktorá mi kde najlepšie sedí. Samozrejme už mám svoje obľúbené, ktoré viem s ktorým objektívom môžem použiť aby kvalita fotky bola veľmi slušná. Nikdy sa však nebránim novému experimentovaniu (odjakživa ma bavilo veľmi experimentovať) a prípadnému skladaniu aj viacerých šošoviek za sebou.
Najnovší objektív ktorý som rozoberal bol Canon 28-105 f3,5 - f4,5 USM. Urobil som fotodokumentáciu nech máte predstavu ako take rozoberanie objektívu u mňa vyzerá. Šróbováky, cvikacie kliešťe, hrubá sila. Určite keď sa mi niekde podarí, plánujem investovať do nejakých profesionálnych a kvalitných mikroskrutkovačov na mikrotechniku. Zatiaľ mám iba jeden slušnejší skrutkovač (neviem ani odkiaľ) a aj ten som musel zbrúsiť na menší priemer, ale je z veľmi kvalitného kovu takže zatiaľ slúži fajn, aj keď ako som povedal, dokážem s ním rozobrať asi tak 40 až 60 percent objektívu, čo žiaľ nestačí na kvalitnú demontáž bez cvikacích klieští. Tu je sľúbená fotodokumentácia.
Takže toľko asi k môjmu tiež koníčku rozoberania objektívov